Oracle: „Čo s tým?“ alebo hľadanie systematického riešenia problémov – 2. část
Toto je třetí článek říjnového kola soutěže čtenářů v roce 2013, jde o pokračování článku z minulého týdne.
Aké máme možnosti?
Máme prekvapivo veľa možností ako to prežiť, aj napriek tomu že priemyselná poľnohospodárska výroba nebude prístupná (vzhľadom k tomu, že verejné služby ako tak fungujú situácia nebude až tak zlá, ako to bude v USA v prípade kolapsu, budeme na tom približne ako Argentína alebo Rusko začiatkom 90. rokov). Preto som začal s touto témou, lebo jesť musí každý, a teraz vymenujem všetky možnosti ktoré ma napadnú (sú to ale všeobecné rady, detaily Vy musíte dotiahnuť).
Dohodnúť sa majiteľmi pôdy, že cca 1-1,5 ha každá rodina, ktorá o to požiada, môže použiť ju na pestovanie a bude platiť za prenájom v naturáliách 5-10% s opciou, že po 10-20 rokoch dostane na trvalo ten kúsok pôdy. Podobný systém funguje v Rusku so štátnymi pôdami, ako som o tom písal, dodáva to viac než 50% poľnohospodárskej produkcie, naše štátne pôdy, žiaľ sú v rukách „kmotrov“. Navrhujem to preto, lebo nafta bude drahá, práce nebude a lopotiť na poliach nikto nechce, na druhú stranu podobný systém bol aj na sklonku Rímskej ríše (takže je tu historický kontext), systém kolónov (viem kolóni boli otroci, chcem naznačiť, že tento systém má pre väčšinu výhodu až na -vysokopostavených- sociálnych parazitov t.j. bankári, politici atď).
V mestách odporúčam zakladať výrobné družstvá tzv workers cooperative, ktoré buď prevezmú skrachovaný podnik, ako to sa ukazuje vo filme Prevzatie-The take, alebo založiť si svoje a začať niečo robiť, ako to bol u Mondragon. Keď sa situácia ukľudní odporúčam založiť miestne družstevné banky (ktoré v Čechách majú dosť zlú povesť), ktoré by mali za úlohu rozvoj regiónu a prípadne aj vydávanie lokálnej krytej meny.
Poznámka: momentálne Marc Faber odporúča vytvárať zlaté rezervy, a to pri akejkoľvek cene a v takej forme aby štát nemohol ju znárodniť t.j. mimo bankový sektor a rozhodne vo fyzickej forme, lebo banky sú nespoľahlivé t.j. nemusia ju doručiť. Dodávam, že súhlasím s ním, vzácne kovy treba fyzicky vlastniť a tvoriť z nich rezervy, pokiaľ sú relatívne lacné (a stále sú lacné a nevidím dôvod aby ceny za fyzické kovy šli nižšie).
Čo a ako pestovať?
V mestách sa dá použiť akvapónia, ide o systém ktorá je kombináciou chovu rýb a hydropónie a kde výlučky rýb sa použijú ako hnojivo pre suchozemské rastliny a rastliny sú súčasťou filtračného systému, ide o veľmi úsporný, efektívny a vysoko produktívny systém v kombinácií pasívnych skleníkov sa dá prevádzkovať prakticky celý rok.
Vidiek v tomto ohľade poskytuje iné možnosti, keďže EU zničila väčšinu nášho poľnohospodárstva a pôda leží veľakrát ľadom (kto tvrdí opak buď klame, alebo nevie čo hovorí), politici zničili našu priemysel (zas platí predchádzajúci dodatok, s tým že čo bolo vysoko-ziskové šlo na západ a čo bolo len ziskové získali kmotri, a čo bolo stratove zostalo štátu a skrachovalo) a tekuté palivá, pesticídy a umelé hnojivá (väčšina z nich je ropný produkt) bude nedostatkovým tovarom. Takže zostanú nám klasické až prastaré metódy alebo moderné ekologické založené na pozorovaní a vedeckej práce, jednak nebude ropy a poznajúc naše vlády strategické rezervy budú ísť niekam inam, než do poľnohospodárstva ( a byť zaťaženým za pluhom nikto nechce byť) a jednak pôdy sú vyčerpané, totiž na to aby minerálne živiny (železo, vápnik, horčík, zinok, bór atď) z pôdy dostali do rastliny, potrebujete pôdne symbiotické mikroorganizmy a tie zas potrebujú organický uhlík v pôde, je to fakt . Problém tkvie ale v tom, že koľkokrát sa poorie to pole, toľko krát stráca pôda 6% zo svojho organického uhlíka (analógia výnos na dlh/vloženú prácu sa ponúka sám), lebo pokiaľ sa nenahradí nejakým spôsobom organické uhlie hnojením maštaľným hnojom, alebo kompostom, máme 2 možnosti, odísť niekam inam/nechať pole ľadom na niekoľko rokov alebo používať umelé hnojivá a pesticídy, keďže ani jedna možnosť neprichádza do úvahy kvôli rozličným dôvodom, zostávajú mnou vymenované metódy a typy.
Prvá metóda použiteľná na pestovanie v akokoľvek zeleninárskej záhrade je metóda chop-n-drop spolu s medzi-plodinami (ako pohánka-ktorá má jedlé semená, lucerna, ďatelina), v podstate ide o mulčovanie rastlinným materiálom, ktorá je po ruke vo Vašej záhrade. Pokiaľ niekto nemá záhradku, ale byt s balkónom okrem akvapónie z PET sudov od potravín môžete pestovať zemiaky v sude a kompostovať organický odpad v sude (nie je to raketová veda), či postaviť komunitné záhrady.
Druhá metóda ktorá sa dá používať nielen na záhradkách ale aj na poliach je metóda semenných gúľ tzv. seed ball, je to prastará novo-objavená metóda, podstate sa používa buď voda a zmes červeného ílu a kompostu, alebo hlinitej pôdy, a keď nerád opakujete rovnakú vec donekonečna či chcete použiť na sadenie ručne poháňaný rozptyľovač semien, celá metóda sa dá jednoducho mechanizovať.
Tretia metóda ktorá sa dá použiť, je metóda troch sestier ale na to už potrebujete minimálne 9m2 (t.j asi 10×10 stôp) a je trochu náročná časovanie sadzby a rozmiestnenie rastlín.
Štvrtá metóda vyžaduje už naozaj veľa miesta 1/2-2ha a dosť veľa času, je lesná záhrada, ktorá má pôvod v trópoch ,či jej jednoduchšia/modifikovaná verzia drevená agrikultúra je tiež alternatívou. Drevená agrikultúra je výborná alternatíva pokiaľ chcete pestovať potraviny/rastliny v polo-priemyselnom množstve a máte k tomu aj miesto a aj dostatočne dlhý čas, tak môžete použiť rastliny ako jedlý gaštan, liesky, vlašský orech a dokonca aj hybridný dub (ktorá má tú výhodu oproti našim odrodám, že netreba zo žaluďov pracne odstraňovať triesloviny ako je tanín) alebo pagaštan konský ako zdroj škrobu pre priemysel, a medzi jednotlivými riadkami drevín sa dajú pestovať rozličné plodiny, napr. špalta (ktorá síce má o niečo menšie výnosy ako šľachtená pšenica, ale zato je odolná a nenáročná) a konope siata, ktorá má široké využitie využitie, psychoaktívne konope neodporúčam pestovať, nie žeby nemal lekárske využitie, ale je nelegálne ju pestovať. Odpad , ako slama sa dá použiť ako postieľka pod zvieratá, alebo na výrobu brikiet dreveného uhlia alebo ako podklad na pestovanie húb (druhá časť)-do podkladu sa dá pridať kávová usadenina, ktorá je výborným zdrojom dusíka.
Keď má niekto možnosť chovať zvieratá, tak odporúčam chovať sliepky znášajúce vajcia, primárne rôzne druhy, aby rodina mala celý rok čerstvé vajcia (na osobnú spotrebu či na predaj); králiky a holuby pre mäso, a kozy pre mlieko. Pokiaľ máte veľké pasienky, či v drevenej agrikultúre chcete pôdu medzi riadkami nechať ľadom tak odporúčam kombináciu kravy a sliepky na jedno pole, samozrejme nie naraz, kto prevádzkuje holistické pasenie, odporúča 3 dni pauzy medzi nimi. Mimochodom energiu sa dá získať aj z ľudského a živočíšneho odpadu, mám na mysli vývoj bioplynu, ktorá môže byť súčasťou čistiaceho procesu odpadových vôd.
Prečo?
Prečo začať farmárčením aj v meste?
Dôvod je jednoduchý, dodávky potravín kvôli neexistencií poľnohospodárstva a nedostatku paliva v prípade kolapsu budú prinajmenšom nespoľahlivé a nikto sa nepostará o Vás a Vašu rodinu. Totiž neplatí ako v minulom režime drž hubu a krok a postaráme sa o teba, dostaneš prácu, strechu nad hlavu; teraz platí keď drží niekto hubu a krok príde o peniaze, o strechu nad hlavou, o dôstojnosť, o zdravie, o duševné zdravie a nakoniec aj o život (preto je taká veľká nostalgia ohľadom minulého režimu).
Prečo to píšem na finančný blog?
Prví investori z určitého pohľadu boli poľnohospodári, za cieľom získania 10-30 násobok semien trávy ktoré zasadili (pšenica, jačmeň, raž, ryža, proso, kukurica atď) aby mohli uživiť svoju rodinu, za cieľom získania chutných plodov či orechov, zasadili niekoľko semien. Nehovoriac o tom, že keď sa skolabuje finančný systém, dosť dlho bude väčšina Európskych búrz zatvorená, takže čo môže robiť trader a investor keď nie je schopný investovať, väčšina Európskych bánk budú permanentne zatvorené z takého či onakého dôvodu, nebude fungovať ani internet banking, budú zavedené nariadenie na obmedzenie pohybu kapitálu a peniaze budú prakticky bezcenné.
Prečo navrhujem hlavne ekologické farmárčenie?
Dôvody sú aspoň 3, 1) nedostatok ropných produktov (palivo, umelé hnojivá, pesticídy); 2) veľa ľudí stratí prácu a nebude sa môcť zamestnať sa ani v nových výrobných družstvách, pre nich poľnohospodárstvo na 1/2-2 ha pozemku či zlomku tej veľkosti je ideálny spôsob obživy-sociálny rozmer a znižovanie nákladov; 3) väčšina ekosystémov je v dezolátnom stave a máloktorý investor či ekonóm uvedomuje, že jednotlivé živé prvky ekosystémov poskytujú cenné služby len tým, že sú na tom mieste, napríklad les zabraňuje veternej erózií pôdy, poskytuje plodiny, reguluje prietok vody krajinou a produkujú kyslík-znižovanie rizík a spoločný záujem komunity.
Poznámka: riadim sa „3 dobrami“ starých japonských obchodníkov. Dobro predávajúceho, dobro kupujúceho a dobro sveta.
Prečo nenapíšem konkrétny návod, prečo píšem len všeobecné rady a nezaoberám sa s detailami?
Pretože nemôžem, nepoznám Vás, nepoznám Vašu situáciu, nepoznám Vaše možnosti a nie som Bruselský úradník, ktorý od stola, sediaci v pohodlnom kresle v minimalistickej kancelárií z nudy a z nutnosti si dokázať vlastnú dôležitosť vymýšľa nariadenia týkajúce sa napr. maximálne zakrivenie banánov a uhoriek, maximálna odchýlka paradajok od dokonalej gule alebo zákaz exportu bryndze za hranice Slovenska, lebo jej výroba je nehygienická či zákaz nátierkového masla; a už vôbec nemám nutkanie prikazovať Vám ako žiť svoj život. Jednu konkrétnu radu môžem dať: keď sa to stane choďte za kolegami, za susedmi a aj do širšieho susedstva a dohodnite sa s nimi, čo a ako, aké sú teoretické možnosti a čo sa dá z toho aj uskutočniť. Dôvody sú jednoduché keď o tom začnete hovoriť priskoro budú mať Vás za blázna a nepočúvnu Vás (aj v lepšom prípade, tak ako mňa niektorí čitatelia, ale ja to až tak neberiem k srdcu) druhá dôležitejšia vec, vytvoriť nový systém potrebuje veľa ľudí, nemám na mysli samotný návrh, ale jej presadenie. Na druhú stranu skutočný investor nečaká, že sa oňho niekto postará, skôr podporuje tie návrhy ktoré prinesú úžitok nielen preňho ale aj pre širšiu komunitu a umožní, aby veľké množstvo ľudí mohol sa o seba postarať.
S pozdravom
Oracle
PS: V čase písania tohto článku sa objavilo niekoľko správ, dlhodobá krehkosť súčasnej Talianskej vlády a nečakaná rezignácia šéfa najväčšej talianskej banky Intesa SanPaolo, neviem čo tieto veci presne spustia (náznaky už sú) ale možno, že je to znak potápajúcej sa lodi, jedno však viem na isto, nič dobré to neveští. Len tak na okraj, možno ja budem najradšej, keď moja predpoveď ohľadom času kolapsu nevyjde.